Добавил:

sussysatan Опубликованный материал нарушает ваши авторские права? Сообщите нам.

Вуз:

Univerzita Konštantína Filozofa

Предмет:

Методика перевода

Файл:

dokumen.tips_popovic-teoria-umeleckeho-prekladu-1cast

.pdf

Скачиваний:

Добавлен:

17.07.2023

Размер:

37.19 Mб

Скачать

☆

1 / 81 2 3 4 5 6 7 8 > Следующая >>>

7/14/2019

nton opoaii

Tedria urneletkdlto

prekladu

http://slidepdf.com/re

1/76

7/14/2019

Anton

Popot;if

Teriria ume leckdho

prekladu

Aspekty textu a liter6 rnej metakomunikdcie

TATRAN

http://slidepdf.com/re

2/76

7/14/2019

61 7

@ Anton Popovii, 1975

http://slidepdf.com/re

OBSAH

rjvoDOM

I. METODOLOGICK]q A KOMPARATISTICKE
oTAZKY,TEORIE PREKLADU
1.	Metodika vfskumu
	Statrit vedy o pleklade a te6ria		prekladu
2. umeleckfch textov
3.	Te5ria umeleck6ho prel<ladu v interdisciplindrnej
	perspektive
	A) Te6ria prekladu z aspektu literdrnej
	kdmParatistikY
				preklad
a	B) Te6ria iazykovfch kontaktov		a
	C) Biliterdrnost a preklad
	D) Historick6 Poetika a Preklad
		prekladu umelecklich textov
4.	Nddrt systematiky te6rie
PREKLAD AKO KOMUNIKAENY				PROCES
II. -Origindl ako objekt prekladatelskej			komunik6cie
1.	Model literrirnej komunikdcie a preklad
2.	Prekladatel ako sublekt	a expedient liter6rneho
	komunikiitu
3.	Text prekladu v literrirnej komunikdcii
4.	O prekladovo,sti l4er6rneho komunikiitu
5.	Uloha iitatela v prekladatelskei komunikdcii
6.	Redaktor a tvorba prekladu

III.STRUKTURA PREKLADOV]EHO TEXTU

1.vInvarian\prekladevlznamt a Stylistick6 transform6cie

2.Stru.ktrirna typol6gia jazyka a text prekladu

3.Preklad a Stfl

4.Stylisticki vfklad ekvivalencie v preklade

5.eo sa posriva v preklade?

6.Typol6gi,a vlrazovlch zmien v preklade

W.KOMUNIKACIA V STYLE PREKLADU

1.Styllstick6 postoje prekladatela

t02

10e

113

722

t32

3/76

7/14/2019

2.	Odkrfvanie nov6ho St 'lu a interpretadnf					postoj
	prekladatela						L40
3. YVazoft konvencie prijemcu a text Prekladu							155
\.. PROBLEMY		SEMIOTIKY PREKLADU
i-	eas v preklade						176
2. Xedzikultnrny faktor v preklade							tB6
..I. KONTEXTY PREKLADU
i-	O tzv. vnritroliterdrnom preklade						204
2	Preklad medzi textmi						2t5
3-	P:eklad v metakomunikdcii						2r7
	-{)						217
	Typol6gia metakomunikadnfch dinnosti
	B) Typol6gia metatextov a preklad						229
\-.{ Z{IIER O PRAXEOLOGII PREKLADU							239
K metodike kritiky umeleck6ho prekladu							246
Forkcie kritiky			prekladu				248
?ozNi-uKY
B.BIIOGR{FIA		KNIZNYCH PUBLIKACII Z TEORIb
._}fELECKEHO PREKLADU
:-	P-dmetn6	bibliografie					2fu
1	Vkob€cna	te6ria		prekladu			260
-4,	Teo:ia prekladu			umeleck6ho diela			262
:	KiSla prekladu						264
-i- Slo:aulovan6 poetika prekladatela							264
	De;=y prekladu						264
:i.- iro:cepcie a te6rie prekladu							266
S- ILsiorickt		poetika			prekladu		267
Biil,iog-aficki sripis					autoreler6tov sovietskych		kandi-
a,1-H a doktorskfch pr6c z oblasti te6rie a dejin
mp:'sci€:rq prekladu							267
STR.TJIE]TI' \-TKLA,DO\If REGISTER TERMINOV							273
]'II-\\:-' REGISTTR							290

http://slidepdf.com/re

UVODOM .

pod'al pte'

rouine

prdci ch,ceme na teoretickei

V tejto

otd,zoh umelechdho ptehladu z ko'

hXad' zakladn{ch

Bwdeme uua,Zoual pred'ouiethfim

munihadndho aspehtu.

ahy

o elernentArnei ;tAzhe, 6'o ie prehlad',

abo

vznikd,

je to d,ruh textu atd.

krokou,

z hto'

Systematich

sled

'rych

chce

postupne

bude Pozostdvat nasa od'poued,

idUryvat zihonitosti

tuorby,origind'Iu

prehladatelshei

pra'vidla

tejto homunihadnei ,,hrA"

medzi

autororn

ndm nxali

postupne

a jeho prekladatellorn. Pritorn by sa

s htorfirni

za'

odtotU uiethy ,taiomstud"

a laikosti,

pr'ekladu

Te6ria umeleck6ho

tinaifiai

pr ekl ad,at el

zdp asi.

uAznatil

sa usil;ie opisal

prekladatetouu cesttt,

a nitvestiami'

adehudtnymi signd'Imi

pre-

iluod' d'o

nd,rn o bezprostred'n

Ako

vidtet, ieid'e

prrklodott\th|ho ,,umenia"

kladateXshei praxe,

resp' d,o

. Medzi te6riou a praxou prehladu rn6i'e

byl uiacero

" s pr o stre ilhuiilcich"

iinit el ov,

me d,zi\Idnhov,

kt ot 6 otv d'

Nie haLdy

pre'

raifi cestu ied,nyrn i

druhym snTer'orn'

rozviiaf

te6riu.

Sptauid'la ie to tab

hladatet uie tu'oriuo

preto,

leba od, nei oiakdva

b;ezptosttednti

pomoc,

na hahd'fi

poLwtouo zareagouala

ied,othavy, chce,

aby

situdeiu. Pritom

zviiiia neuuedornuie

mechanizmus

tirei

prevodouych systhmou, htord vedil -od abstrahcie

'praxi

u prebladatela

a iaopak. Ah sa te6ria nestretdva

iZay

por'izumenim, to eite neznamend',

i'e

zby'

totid,.

Tuoriuy

prektadate[

viah' neodmietne,'Iebo

mu pomdha'

Argu'

a spotahliuo

uie, ako ho ohohacuie

u sri'

prekladat i

bez te6rie, uAuracia

ment, i,e maino

pteklad'atet

tym,

shepticby uua?uiitci

vislosti s te6riou

ie sa vlastne sd,rn ziltastituie na iei vytudrani'

Robi ta

na uAkonen| dielo,

uuai'uie

uid,y

utedy, hedl sa obzerd

o fiom a hodnoti

ho.

4/76

7/14/2019

tozuoia intetdisciplindrnei

uou fdzou, a to zdsluhou

pre'

\ebolo by taik6 dohdzat, ako

tasto u diiputdch

prehlad'u.

ZivE zAuiern odbot'

spoluprdce pri

uyskume

sa zi|la,

zd,zernie. Vetrni by

h,iadatelom chyba teoretichd

itkov o umelecky

preklad silvisi

ai so spolotenshou

ptobl6'

ipecid,lne linguistickd

a.le ho niet: Nemyslimena

at el shei tinnosti.

V kont ext e

m e d"zi-

z d,u adno st'ou

ehlad

m''. Iei na zouieobecnenie elementdrnych faktov od'

ptehlad

hultilrnych lwdn6t umelech

ndrodnei uymeny

od teo'

p--orouangch

praxe. Prebladatelia

rozdiel

nestratil zo

sv,oiei

dynamihy

ani na

populatite. Publi-

postrelwu a hodnoteni

rt:iio,- pri lormulouani svo'iiah

ias vyili ai uznihli (pritast'ky

kdcie, htor6 za tento

rei

poimov' Tento

n6,stroi na

tits;atotne neuyuZiuaifi

literatfite

predmetu),

pred'stauuiit

zaznamenduarne u

nazbieranych shilsenosti

ix:iddrneiiie uyjadrenie

te6rie prehladu

hnih. Prudhy rozuoi

temer due desiathy

pre'

pripraua eite nijak4mu

;r-,:,: chAba. Teoretichd

poznaiil aj prud vyd,anie Poetiky, a to uo lorme poiia'

prax

kl;,lateloui

,,neuikodila". lei osai;nost pre

do'

sme museli

realizoual

v tahom

Cauieh na zrnenA, ktord

nai'

sa tedtii dafi uystihnitl

n.;:uie skutotno'st, nakolbo

text naiei

pt6,ce

zod'poved'al

rozsahu, aby d,efinitivnA

predpoklad rastilcei

praxe. To

ci.,itejiie rniesta

uzrastuirtcim,

metodologichym

ndrohom i

p'otrebAnx

ii'-'erg

h te6rii.

shompletizoual komunikaing

praxe. Usilouali sme sa

ptahtickei iinnosti

)Inohi

prehladatelia po'pri suoiei

svoiei

tuorivei

rnod,el prehlad,w u sillad,e s teoretickym ulshumorm ma

sieduji

nauyie ai

teoretich| otd,zhg zo

ku kon'

Tak stne dospeli

poli literfunei

homunihdaie.

prekladatelou, sh6t

hvalltnych

oblasti. Nie

to uysada

cepcii

lei

prosttednictuon't, sa znaine

roz'

metatextou.

auba,

T eor etichd' rw'dst

au edomei

d,ce.

t"j

s e doh ich ciel

:iiito chdpanie

poimu prehlad. Prcklad'atetshy

model

sltiii

potom pri tvorbe k'ua'

k:oru si tahto buduirt,

sme vyuiili nq opis

pribuznych znahoufich,

typologichy

prehlad,u, poshytuie

argumenty pre intuitiune

t:':ih.o

texte' Obraz,

uyrazovych operdcii u

homuiihainych a

ich daliie rozuiianie

pre'

r,:,:hodouanie, zd\uod'fiuie

htory sa tak uytuoril,

m6ie byl sfitame

u{chod'isho'm

prakti'

t'-'iranie. Te6ria

prekladatela pted

tahto

chrd,ni

i nd,irtom poetihy tzu. metaliteratilry.

pred

ndughmi,

pted steteotypmi

c;:morn,

ustdlenymi

prehladu dohd,zala suoiu

Kornunihaind,

honcepcia

irn'

honuenciami. Teoretich| myslenie

uysuetlouaciu

prenihli

t'-':rby,

red

neueilia

sa dalei

terminy postupne

gti=i*

pre

tych,

ktori ztneraveli a

silu a

iei

te6rie

a praxe' Pte utitiiu

nd'

do spolotndho

ui'iuania

''.|idf

zornost

bolo uiah

treba istd terminy dohumentouat

Tdto prd,ca nechce byl len obranou te6rie, tesp' iei

Tym sa avyraznila

inittuhtiv'

honkr|tnymi dohladmi.

--'.:,:amu pre poznanie prek'lad,atelouei prd,ce.

lei

illohou

nosl uo uyhlade

probl1mou

a adstrdnila

ndznakouitost,

podal prehlad, zdhlad,nych probl1rnov z

iedniko

na htoril

poukazouala

hritiha.

;:::iiu.

priiom

nepiide o

ich

rtp|ru1 inventarizd'ciu.

Aby srne prediitt hompetentnym

ndmietham bd.d'a'

F"ic; by chcela

podnietit

rozuoj

uyshumnej tinnosti

te6rii

pribwznych discipl,in, btoti

neptiznd'uairt

telou

'" ,:,b asti te6rie prehladu, uystihnilt naiddleiiteiiie si'

sme ai

prehladu autotematichy charuhter, slormulouali

preblada'

a sp

luvytud'rat zd'hladnd poirnu te6tie

tedrie jtrehlad,u umelechych textou

poround'

:;icie

pohtadu

sa bude

uziah

;e'lskdho

procesu a textu. Z urtit1ho

poround,aacei litefitneihuede.

uacej linguistike a h

istou ddukou teoreticb'ej

:jdi toto rtsilie normatiuie. S

ciel prehlbit d,oteraiiiu hon'

Viethy ilprauy mali za

tak

normatiunosti mienime pracouat zdmerne. Chceme

te6rie prehla'

cepciu prdce, uybud,ouat mod,el exahtnei

ltpiie zachAtit d,ilemy, pefipetie a,ishalia,

nn, htor6

prehladu. Preto sn1,e

doudho textu a

ho'munihd,cie

preeladatel nard,ia pti

honhrdtnont

prehladatelsko'n

publikdcie

upustili

p\vodndho

Standardn1h,o

ndzuu

a zuolili

sme tahy, htory uystihuie

smerouanie a uyk'lad'

Za ityri

rohy, htord uplynuli

prudho vyd,ania

probl/mou

probl|mou. V interpretdcii

sa obmedzuiem.e

(Proces

text), preili

P,tetiky umelech1ho prehlad,u

prehladu' SpecilicE1

na komunikaind moilelouanie

dlaliou uyuino'

;:,;reiickd uyshurny prehladoudho textu

http://slidepdf.com/re

5/76

7/14/2019

otdzhy

poetik1 bdsnicbdLrc (veriou6hn) ' prozaick|ho

-irir

*idhl

shum'

na d al ii,uv

pr eklad'u *akaifi

vydania prdce o textovlch

a'*hel'o

Can ra inteicia

praxi

problhmoch prebladu ie

d'af

o ioiunlkotnfich

tixtu' Doterajiie shils-e'

oterativne

nd,stroie

na to'zbor

) li'ni'il

oi'i

nE''n

p o du

a,ti pr ax e ol o gi ch e

po u'ahs

#iJ it,

a uvrazouei kon'

metaiazik'

homunikainei

ptaxi a ie

rnysle'

*t prrUttdu naiiet

tymto sn't'erom' \

uplatnenie

ai u

nie o preblade sa uberd

Pritealizdriidrwhthod,oplnen1hoaoprauenahovg.

na^ rnnah|

pracaan|

nfunetg

poskytli

recenzenti

aoni

roz'

uva

ta' Pri spracovduani druhei

frrfr

i iu*ii

recenin| pripornienhu lilliwsa

srne vytui;ihi

frrenei

verzie

-o

roziirili,ndi

text' sne

ktatd

sme

Doplnhv,

i;;;i .

publik-ova'

.cotrcovali na zdklade

fttil'dii a prispevbov

slov enshd p ohx adv'

stouoio'

;;;';7,'

Y;;-io*boid

(Martin'

a u zbomibw

Literdtna

bornunihdcia

MS 1973).

http://slidepdf.com/re

I. METODOLOGICKE

A KOMPARATISTICKE OTAZKY

PREKLADU

1. METODIKA VYSKUMU

pokusy o racion6lnu a tvorivri

na neirspech'

kon5trukciu ori-

sfr vopred odsriden6

gtnillu v preklade

Na druhej strane pr'dkladatelskf

'optimizmus

svojou

estetil<e'

Umeleek6

povahou kCIvi

materiali's'tickej

,u nepokladd

len wa

jedinednf alct tvorcu,

lebo

t ihra ii

mimo aatora.

z nich ie

sa zfid'a'striuje

vela

jeho

a k'ornkretiz6cii

dinirtelov

stojacich

Jednjrn

analytiokf

iitatel

pr'edlohy' Pr'obl6n

prekladatel

a'ko

-prekladatelnosti

rieSi tdto esltefika

a preloZi:telnostiijeho

inirm

bdze materiitl,noi

povahy s'

u a

pretvorenia

O?zika prdtv6raninak

znalkov je potorn otizkou

znakom.

Z tfdrto dvoch

nevyhnutnfch p'osunov a ich hranic'

hladisk pre te6riu

vylai'it

p'rekladu teba

proiikludtt} h

k interpretiicii

vlastnej

problema--

P,rv ako rpristfrpirne

sa chceme uberat,

[<torfm 'smerom

tiil<y, rtreba nadrtnrit,

sri tskalia

sa opierame a-kde

o aki m'odel v;i'skurnu

pre[<lade

traktetu o

zaliatka kaZd6ho

jeho lphk6cie. Na

prekladu'

otdtka m'oZ'nosti

nastorluje

su ,uyCult

-S

t 'ttuaie y,,sizy,fovs[<f

protiklad le6rie prekladu'

odjat<Ziva

prekladu sa preklada'telia

ot6zkou moZrrositi

Proti pre[<la-

rto z6lklad ich existencie'

vynwn6vali,

s'toii

dut Isk6mu

pesrirniznn'u (,,'preklad je

nemoZny )

l<omuori-

preklada'tel'skif

optimiznnus''d6vera

v moZnrost

-lcicie

prostrednictvorn

prekladu'

Gnozeologick6'p4-

metaf yzickri

prekladate'Isrkdho pesirnizmu tvori

Utll.

tvonby

akt umeleckei

ldbord poklad6

il; e;

estetiky,

a preto

a racionilrne nevyloZirtel'n;i,

za neopakovatelnf

maxirnum zdver'ov,
		preklad'u je uZitodn€,l lebo
Hladisko nernoinosti
			situ6cie, ktor6
	rozlidn6	nepreloZiteln6
upozoriuje na
		73

6/76

7/14/2019

tematic-

rozdelujeme podla ia'zykovf

-<i-ch

hladisk.

dairi ozna(il ako miesrta

jazykovom

systEme sa

-;el-'r': citliv6

na adekv6,tnost

pr'ekladu napriklad

nie-

kateg6rie

slovesn6ho

dasu

sto:6 gramatick6 kateg6rie:

dr'uh6 futurum

latintine,

:-usquamperfeotum,

i-rcirzStine,

v anglidtine),

minul6 dasy v6bec'

kate-

dlena, dalei

deminuliva,

36-a urdit6ho a neurdit6ho

;rpokoristikd,

Io'nologick6

pomery

v texte, rytmus'

pro-

pravopisn6 grafika atd.

z,riia. meirum,

prel'oZeniu zasa

Tematick6

danosti

vzpierajirce

sirisia s prislu5nyrn

typom kutrttry,

so stupfiom tech-

patria

rtechnick6

ter-

a podo'bne' Sem

sck6ho rozvo'ja

minci, zbtame, jedl6, n6'poje'

miny, miery,

v6hy,

nilzvy

hudobnd

n6st,roje,'spolod'ensk6 skupiny,'nilzvY'sP'ol'c-

ienskfch

zilbav,

fiiozo'fidk6

terminy,

tem'atick6

ahizie

teorii

tlumaczenia

(1957)

'od O'

".d.

Krrihu Wstgp do

\ 'oj

tasziewicza

encyklop6diou " moi'nfch prilcladov'

ie,,

v pre-

resp. situ6cii

nepr'el'oZitelnosti'

O typol6gitr re6lii

Vlachov a

porkrl5alri bulharski b6datelia

i.,lui" ,u

S. Florin.2

rtfchto prVk'ov a relIii

Odpor ii

neprel'oZitelnost

k tornu,

aby srn'e

skirmali

ustavidne in5piruje

'sp6s'oby,

prekon6vat roz-

a[<o m6 prekladatel

rieSenia,

pos'tupy,

Iidn6 riskalia vyplyvajdoe

z idiomatickfoh

k'onot6cii,

resp. z vyznarnovel rnnohoznadno'sti pomenovani,

ktor6

jazykovo'm

m vi1znamom v

sa pridruZuj'ri k

zdkladnf

re61ii. Pre te6riu si

za'

sys.6me, a z idiormatick'ich

faktov, ale s[<6r

u;imav6 nie

'sripisy

nepreloZitelnfch

al:ernativne

ndvrihy

teaTiz6ciu

spornych

nni'es't'

nie

Z'e pr'eklad vskutku

Pr:rom si te6ria musi uvedornit,

lingvista a teoretik

;e rZdy, ako to

'tvrdi francrizsky

moZnf.

Na d'ruhei

strane

pre<iadu G.

Mounin,

ripl'ne

t*"=iu i

prax

nesmie

pred tfrnto faktorn

kapitulovat'

sa jednostaj roz5truje

tak,

ako

Oblasi

-prekladan€ho"

o posfup-

marxistickei ginozeol6gie

o tom hovcri

princip

trcpaznanych faktov (P' To-

ae; poznatelnosti do'teraz

per ).

len na

preklad'e sa odohr6va

Pravda, nie r'Setko v

jazykovej, resp. na tematickej

rovine. Druhf

syst6m

vztahov'ru

t)'i"eru

na rovin'e Styliptickej'

Vzhlad'om

http://slidepdf.com/re

na Specificko'st danej problemaiiky n6s bude zaujinal predov3etkfm ,rnoZnos{, ako sa preno,s jazykovych a te- matickych fak'tov r,ealizuje prostrednictvom Stylistickej vysiavby textu.

Met,odickf probl6m prekladatelskej,lg6ti. vyplfva priamo z kontrastivn'dho chara.kteru prekladu. V samom

zriklade preklad'u sd kon5,tituovan6 jazykov6 operdcie, diZe p,orovn6vanie dvoch jazyk vfch syst6mov.

To opr6vnilo po'r,ovndvaciu li,ngvis'ti'ku, aby sa stala ne,odmy's litelno'Lr. zloZkou ak6hokolvek uv aLov ani a o pre - klade. Porovn6vacie jazykov6 procesy sa stali vychodislkom pre modelovanie pretdadatel'sl<6ho procesu.

Zdvai.rnsl tohto aspeldtu sa vi'ak prec'enila a lingvis'tika prekladu zadala sama seba po,kladat za vyderpivajricu prekladatelskri te6riu. V istfch lingvistickfch kruhoch

sa to dodnes prejavuje v predstavej te6rie prekladuVo viiiako- aplikovanej discipliny p,orov'nevace lingviLstiiky.

Sine pripadov sa prdkladatelskfm apedciim neprizn|' val ich ,semiotickf a Sitylisticky charakter. V praxi tto zrramenl, Ze pohlad na prdklad z aspektu kontrastivnej lingvistiky sa v istom smere predsa I'en odli$uiie od dai-

Sich spominanfch aspektov. Te6riu prekladu primdrne zaulimaji 'otizky, ako prekona{ existuifice rozdiely medzi jazykmi, ako ich rie5i{ na Styli'stickej rovine,

a nie tieto rozdiely absolutizovat.

Preklad je tvorba textu. P,ovinno,stou te6ri,e je vysvetlovat jeho vfsrtavbu, charakter a ziikonitosti. Do po- predia vystupuje mnoZstvo ot6zok: Je pre[<lad Speci- fickf text vo vzta.hu k ostatnym liter,drnytn textorn?

Ak 6no v dorn sp'cdiva trito Specifickost? M6 iba zv165t- ne postavenie medzi ostatnyrni textmi, aiebo je to sa-

mostatny,,literdrnyOdp'oved na tietoLiner"otd?ky predpoklad6 dokonahi srihrtr te6rie a empirie. Te6ria nerndZ,e prekrodii hrarrice empirie bez rnoZno,sti spZitnei vdzby, resp. overovacich operdcii. A[< ,by te6ria ltakrito moZnost nem'ala, ocitli by srne sa v z,ajati direj abstrakcie, ktord by poru5ovala elementdrne pravidld Strukturova,nia skutodnosti. Jed- nako v5ak netroba zosta{ v zajati empitie a z6rovei

7/76

7/14/2019

http://slidepdf.com/re

:eba cielavedo.." :os:ulrovat smerom k zov5eobecneniu s<irmanych prob--cr.

Hoci si uvedc.a:ece, Ze s'a skutodnost rreAd za- cr1'tit do ,sch6m a :abuliek, Ze je 'ovela problerna'tic- iejSia, mnohotri=e i:a a zloZiteilia, predsa je modelu-

.':ca dinnost vedca oddi-odnend. Modelova'nie bude pre

:is Specifickfm prcs::-:edkom reprodutkcie t pnzndvania oblekiivnei realiqS. Ifodelovanie,'ie'sprostredkovanym

:rznartiirn,'podobne eto dedukcia a indukcia, na rozdiel

.rl bezprostrednl'c: ioriem poznania (pozorovanie, me-

:eeie, Lxperimen:). Je to d6leZitf prostriedok pohybu :r:znania od kon-b€mei skutodnosti k -abstraktn6mu -;-rrazrt a od pn-o= -ch abstraktnfch, chud'obnfch pred- s'iv ku konkr6tne-' riestrann'ej'reprodukcii skutodnosti

-,o vedo,mi".3

Mcdel prekladu '.-zhladom na

vlastnosti:

pr'ekladartel

<f akt

:-;orby bude

mat ; naSom chdpani ti'eto

bude model

;o vzdahu k

prednemei skutodnosti

;ednostrannf

(teore::chi), a

zdrovefl

vSeobecnf

sa bude vyznado-

eqttromorfny.

Oproc :njm modelom

mo'd'el, zo sku-

;at navy5e tym, ie:u pdjde o z'nakovf

syst6m.

:oinosti druhotne odr-odenf

m'odelujrici

s vyznam'om

Jaa Mu[<aiovsxyt-'

:oku 1930 v srivislos'ti

upozornil, Ze rskfrmanie

:uboru variantos pre Stylistiku

vyhlad6-

procesu

pro'striedkom

:;oriv6ho. a:oia

"ildinnfmb6snikovho

sl'ohu.

Struktrirnychieprincipov

vf-

-.oji

textu (,na opravdch,

na zmen6oh, a vdbec

tieto principy

ako

aktivne

rozhodovaniach prejaurjri

kon5'tituovania

tertu ovela

:endencie, uddvajrice smer

diele,

',a

hotovom, uzavretom

zretelnej5i,e, neZ sa

ztaii vsta'tickom".a Mul<aiovsk6ho

kde sri v stave

lateainom a

metodologick6

direktivy i

sugesci'e '1smerovali v syntetic-

Apli-

literrirnej komunikdcie'

kej podobe ku koncepcii

faktu ako

Zivei

a premen-

kujric pred,stavu liter6rneho

livej

dimosti,

'ktor6

do pohybu

na komuni-

znakovej

'sa nekondi

napisanym

dielom, ale opdtovne sa dost6va drdhu medzi p6vodcom

kadnej rovine

ako dial6g

svoj'ho

a prijemcorn,

ibudeme pri.

rtvorbe

prekladov6ho textu

ro-

toimu

zodpovedairice

rozli5ovat

dva pojmy a dve procesu

a rovinu textu'

viny: r,wihu

komunikadrr€ho

body

z^ d\ra rlstredn6

Spominan6 pojmy poklad6me

		prekladu. Z			tychto dvoch
						bodov
te6rie um,eleck6ho
			zloiky a kontexty			umeleck6ho
chcem'e vyv,odit ostatn6
prekladu.
				v akte p'rekladu		umeleck6hc
Rozli3enie	dvoch rovin
diela, komunikadnei				a textovej, uk6Ze			sa
vfhodn6 p,re spresnenie ,m,nolhfch					pojrnov, ktor6 sa po-

uiivaii ,,es,ejisticky". Na rovine komunik6ciev budeme vychid,zal z in5pir6cie, [<tor(r tr nds poslednfch r'o- koch svojho Zivotra uplatnoval Jiii Lwf. Mnme rtu na mysli vydanie jeho teoretickej pt6oe Die literarische

IJ-bersetiung. Theotie einer Kwnstgattung ( 1969 ), ktori oprorti deskej predlohe tlmdni piehladu (1963) autor zmodernizoval a doplnii' V niektorfch bodoch sa s Le' vj'm'rozclhddzame, predw5etkfrn v prisnei5orm odii5o- vani dvoch rovin vj/kladu, k'omunikadnei a textovej,

rn'etalkomunikadq6ho

ako

dalei

rozli5ova'ni

kontextu

pri

klasifikdcii

$truktirrnej typol6gie

aj w uplatfiova'ni

na textovej ro-

jednotlivfch javov na kornunikatnej

sa na mo-

sristredujeme

rozdiel od tr-'evdho

vine. Na

delovanie pre.k'ladartelsk6ho

proaesu vo v5etkfch

jeho

rnikrointerpret6cie preklad'ovfch

dimenzidchLev6ho

pr'ekladovri

inS'pirui(r

srldasnir

textov v5ak i nadalel

prekladov ako ai

UkiZky z rozborov

te6riu a prax.

versol6gi'e

prelkladu silbohatym

rozbory z- porcvnilvacej

Prekla'd,at'ela.

zdroj,om po'uieni

liter6rnovedne

lingvistiky

Zdsluhou des,koslove,nsfke

dostali sa na novfr Tovinu aj

orientovarnej S'tylistiky

sa to najmd

oLilzky prekladatelsk6ho 5 t

f I u.

Prejavi.lo

pri

dkrimani urne-

l<onoepcie Stflu

v upla,tf,ovani Sirokej

paradigmatick€ftro a syn-

leckdho textu a v rozli5ovani

p'okuse o

Stflu, a to v.

tagma'tick6ho aspektu,

'sysrt6mov€

vlrazovych vlastnosti

usporiadarrie elernent6rnych

paradigmatickom

pl5ne.

O tfchto 'ot6zkach

chceme

srivislosti

s vf$taVbou

pretoZe

,,'Styl je

hov

rit

jav

'textu,stextom"'5

svojou povahouv

bytostne spiitf

ktori

Napokon je tu

semioticki'

u"pe[<t,

probl'ernatiky.

UZ sAm

bud,e prito'mnf v celom vflklade

prirstup k probl6mom

Strtrk't6rno-typologi

c[<f a vyrazovy

po-

sri,visi s uplatnernirn 'se'miotickdho

zre'tela. Preto sa

a semio-

z'nakov6 modely

krisime uplatnit

niektor6

tick6 terrmi'ny,

tozpracovdvan6 'sfdasnou sovietskou

iFlt 1117

',Ui ll I J

8/76

7/14/2019

http://slidepdf.com/re

lingvistikou a literdrnou vedou v skrimani vnftornych rj:azovych dimenzii a pri rie5eni pr'otikladn6ho cha- :a-{eru prekladov6ho t'extu.

2.STATUT VEDY O PREKLADE A TEORIA PREKLADU UMELECKYCH TBXTOV

Ciarakter prekladov - textov umeleckej literatriry nai- -e-:iie vynikne v porovnani s inymi typmi prekladatel-

.<i-ch tinnosti. Bulharsky teoretik prekladu Alexander

L'udskanov tlaLoval o spolod'nom pojme pre r6zno'

;:d€ typy prekladu. Mal na rnysli prekla dk6hokolvek -*o*oniketu z jedn6ho k6d'u do druh6ho, pridorn jed- ro;liv6 typy prekl,adu (v jeho terminol6gii t'6we),

umel

,polote.tsto-poliitidki',

vedeokotechnicky,

ecky

text,

po-

pod zhrnuirici

rodovy

osobiitn6 pripady

zaradil ako

jed'notu v5eobec-

:em preklad.

Autor

tak chcei vyjadrit

n6ho

a zvl65tneho,

prido'm

'jednctliv6 tealizicie by sa

iiaslkov|

tealizilcje

,,ide61neho"

pt't-

:aali poklad,at za

navdhuie nasle-

rivahidh

Lludskanov

kladu. Vo svojich

predpolklady'existencie

vSeobecn6ho

dujrice hypoteitke

rodovdho

pojrnu Prekladu:

jedn6ho

prekladu sri druhy

"a) Spomirnan6 tri typy

spolodn6ho

iazy\o1

rodov6ho pcjimu. Okrem spol'o6nei

Specifickost

(napriklad

rej podstaty

majir

nespo'rnri

jedn6ho prirodzen6ho jazyka do dru-

ak sa preklad z

Cie-

preklad bude A + X).

h6ho oznadi

A, urrneleckf

rte6rii prekladu,

pred'cv5etkym umelec-

lom zvl6stnych

pr6ve

trito

Specifickost''

k6ho

prdkladu,

preskfmat

-Ciet

rtroch typov p'rekladu

rovnaky;

v5etkfcftr

infor-

v porovnani 's origin6lo,rn

podat invari'antnir

m6ciu.

z jedn6ho

v5e'tkfch troch druhoch

md preklad

(na

iazyka do druh6ho

charakter,

prirodzen6hoc)

tvcrivf

rozdiel od prdkladu medzi

um'elfmi iazylcmi), podmie-

jazykov'

neny Specifickostou

prir'odzeny'ch

tzv'

d) Pri vietkfch troch d'ruhcch ie

nevyhnutny

ingvistickf

pristup.

lingvistickf, ail<o ai

tzv.

mimo

prekl,ad

predpoklad6 pochopenie

Vo v5etkych

pripadoch

preloien6ho

oznamu; pod pochopenim sa 'rozumie i'ed-

noznadn6 urdenie vlznarrnw, Stylistidkeho zalarbenia

atd. jazykovfch

kornponentov

ozrLiamu. Pri sridasnej

jazyka

jednoznadn6

rirovni opisov

sa t'oto

urdenie

v mnohycth pripadoch

nern6Z,e

u,skuitodnit Ien aa z6-

klade jazykovfch

ddajov z kontextu

predpolklad6 mi-

mojazykovri inrformdciu. Nevyhnutnost

mimojaz/kov6-

ho prisrtupu (d6leZit6ho

aj pri

jazykovej kornunik6cii)

pri kaZdo,m Jtype ine a bude sa zm'en5ova{ so zdoko-

j'azykov6ho

nalovanim n65ho poanania

syst6,mu. Pri

pristup; pd-

umelecko,m pr'dklade sa mimoj,azylkovf

mieneny priive'jazykovou podstatou

prekladu, p'reiavuje

podrrnieriuie

vo forme

tzv. lileilrnovednEho

pristupu a

Specifickf

charakter prekladatelskdho um'enia i tvorivy

16z spdminan6ho

druhu prekladu.

e) Pri

tfchto

troch d,ruhoch bude kvalitnf, ii'Ze

rten

prek'lad, lttorf usrkutodfluje svoj ciel

presrnf len

poskytuLje

invariantnrri

infonm6ciu: v porovnani s origi-

n6lorn m6 rovnakti funkciu."6

Aj ked

Ljudsl<anov b]iZ5ie

ne5pecifikoval svoju pred-

stavu tzv.

Iiter6rnovedn6ho pristupu

',2

bode d), odde-

I'ovanie liter6rnov'ednej

problematitky

od lingvistickej

koncepcie

v te6rii

prekladu vyvol6va nes,rihlas.

A predsa

v porovnani

s n6zormi

na preklad v minu-

losti tu pozoru,je,rne urdity pokr,ok. Oproti do'terajSej

roztrie5tenosti v opise typ'ov a met6d prekladu v d6- sledku atomistidk6ho ch6pania teor,etickfch otdzok obsahuje t6to koncepcia zikladnl, vfchodisk6 vSeobec- nej te6rie prekladu. Ljudskanov v ,tomto smere ur,obil ddleZitf kr'ok k vybudovaniu jednotnej a pojimovo inte- grrilnej te6rie pr,ekladu. Pojem, ktorf navrhol, je intstruktivny predov5etlcym pre systematiku vedy o pre- klade, pr.etoZ'e. rozliSuje delenie tejrt,o discipliny rLa vS'eobeonii zloi,ku a na Specidlne dasti, pri'do,m sa ne-

vzddva my5lienky pochopil pro;bl,ematiku vcelku, na principe funkdndho invariantu textu. Na. akom principe sa md organizovat vjrber prostriedkov textu, ako treba h'odnotit ich dharal<ter, o tom ui, tilto koncepcia nehovori.

Funkinf aspekt v rivah6ch o typol6gii prekladatel- skfch dinnos,ti sa d6. rozvinrit aj d'alej a p,ouZit ako v 'chodisko pre klasifik6ciu jednotlivych foriem a riror--

9/76

Srty-

7/14/2019

http://slidepdf.com/re

aspeh ako

vyutlt

funki,nf

ni prekladu.

Ked mfurne

prekladatel'sikfch

iinn'osti'

potorn

tri

h"- typol6giezo speciiiclc6lro

iednotli-

;;;;

oy*raa"*

*T3kt:*

*cht *,#.

K takeltto

d6jde jedine v'tedv'

ipecifiokooti

iliuJ.*"

sledovat

rJprezerrtativne iavy' ktor6 cha'

-f**i""iA

prlslu5nf

text prekladu ako S'til a Stfl

p*tf"i"'"f.J

sa rtu teda opierat ai o syste-

text. Treba

Stf lov'

matiku

iednotlivfch

-la""ifi"e

ttd{, o

moino

preklade

il"Lby

iiegr6lnei

roiiSoout podla'teoreti"ttittt disciplin (rimske diolice)

;

prlkhdutelt\fch dinnosti

(pismend) :

*Ut;

te6ria

ladu

I- Vieobecnri

a)Te6ria ristnych foriem prekladu.

b)Te6ria pisomnfch foriem prekladu

.i t"o.iu siroiovdho Prekladu

na te6ria

'A-. Te6ria vedeckotechnick6ho prekladu

i;;i; iednotlivfch special'ivch p'ipadov technick6ho orekladu a) vedeokfch a b) tecnnicty'ch textov

S. i"Oti. prekladu publicistickf$ textov

C. Te6ria prekladu literarnych-textov a) ieOria prekladu ver5ovanfch textov bi t"O.i" prekladu prozaickfch. textow "i i"aria prekladu dramatickfch textov

di f"Otiu prekladu biblickfch a sakrdlnyclr textov

III. Praxeol6gia rPrekladu

a) Sociol6gia Prekladu, - b) Redakini Prax Prekladu

cj Metodologii kritikY Prekladu IV. Didaktika Prekladu

a)V'icvik Prekladatela

b)Pom6ckY Prekladatela

							svoj v5eo-
						mat da'lei
			prekladu	rn6Zu
Speciatme		te6rie
y					pl ati pre v5etky j azykov6
'".",,'	I te"f., ( zov seobecnenie

- ---l*-:

oblasti preklada,nia (alebo SpecificAf aspekt) zsvSe- obecne,nie plati len pre lazlkov6 dvojice prdkladu).

Vstup Stllistil<y do vfskumov prekladu priniesol zilsadny prelorn v ch6pani otdzok prekladatelstva.

Proti oddelovaniu orbsahu od formy ;sa na $tylis'ticlcom. prirrcip,e buduje rintegr'6'lna predstava prekladtr. Na

lis,tickom principe rsa inapdkon da'jri klasifiko'vat ai ied- notliv6 5peci6lne' prlpady prekladu.T Zitkladni' sch6mu sr6stavy prim6rnych Stjrlov, ktot6 ie vlbudwan6 na protiklade operativnosti (O) a ikonickosti (I), p'oi'mo- vosti (P) a zidiftkovasti (Z), a pred'stavuje prislu$n6 polia primdtnych Srtflov, moZno vo vzlahu k iednotli- wfm pripadorn prekladu Specifikovat nasleduj(rcirn sp6-

soborn:.PZI

ristne forrny

kladu

preklad

rokovacieho

$,tflu

preklad

vedeckeho

5tf'1u

preklad

publicistick6ho

Srtflu

preklad sloveisnr€ho

Srtflu

n6boiernsk6ho St'flu

preklad

ikonickf

viat'e rra seba

Zo sch6my vypliwa,

'p6l

text'u (p6-

iiZe prd<lad liter6rneho

umeleckf preklad,

sa dairi

od,n4 ,tvolba

esej

Na hovorovf'p6

Stflu

rtllrro-

v podstate

zapltlal

rozlidn6).

f'orrny sirnuilt6'nnefrro

,sa

s vedeckfrn Sby-

denia, vedeckf preklad

"p'rekryva"

sebe pole

preldadu

lom. Rokovaci Stfl zahrnuje

Problematika prekladu ni-

administrativnych textov.

:skupiny

ktor6 privdbirla

oel6

boZenskfoh

texto,v a biblie,

a gener6cie bddatelov

(rnajmii

v U,SA), si

vyZaduie

priesedniku operattivrrosti,

Specifick6 skrirmanie, a to na

zilZitkw'ssti

a ikornickorsti.

Uveden6 systematil<a

nesdvisi

iba s teoretickfm

projdktorn ist6ho rnodelu vedy o preklade,

ale

overe-

o torm rls,pein6

116 a zo,vSeoibecnen6 praxou. Sveddia

jednotlivfch

parci6lrrych

pokusy o vytvor,enie Statritu

prekladu, re5pek-

disciplin

na ziklade Specifickfch

ii't

jednotnf

preklade. eu'Li teore'

tujnclch

model

vedy b

posledinom desatroii

svedti

tickd aktivita

najrmd

o tom, 2,e te6ria

prekladu sa

etarblsvala vo vSetkich

10/76

1 / 81 2 3 4 5 6 7 8 > Следующая >>>

Соседние файлы в предмете Методика перевода

#
17.07.20231.3 Mб11151218432.pdf
#
17.07.202349.82 Кб42 Typy prekladu.pptx
#
17.07.202347.96 Кб8322364-translation-based-on-ogden-and-richards-ba0b9194.pdf
#
17.07.2023859.72 Кб11Bakalarska_praca.pdf
#
17.07.2023712.28 Кб9CHmutov_vkr.pdf
#
17.07.202337.19 Mб15dokumen.tips_popovic-teoria-umeleckeho-prekladu-1cast.pdf
#
17.07.20232.54 Mб7DP_Fanfiction_translation_Iva_Krombholzova.docx
#
17.07.202383.19 Кб5IL_PREDMETU_1676301150365-1.PDF
#
17.07.202383.19 Кб5IL_PREDMETU_1676301150365.PDF
#
17.07.202334.15 Mб10Metodika prekladu_1_OSNOVA.docx
#
17.07.202313.66 Кб9Metodika tlmocenia.docx