8.6.2 Riešenie úpadku podniku

V podmienkach trhovej ekonomiky je častým javom to, že sa podnik dostane do štádia, keď prestáva prosperovať, to znamená, že jeho hodnota odrazu klesá. Už nie je tým, ktorý hodnotu produkuje, ale ničí. Bankroty sú nevyhnutnou súčasťou trhovej ekonomiky a plnia niekoľko funkcií:

• pre neefektívne podniky predstavujú mechanizmus výstupu z trhu a následne presun zdrojov do nových aktivít,

• pre niektoré podniky predstavujú mechanizmus výstupu z trhu a následne presun zdrojov do nových aktivít,

• pre niektoré problémové podniky predstavujú mechanizmus ozdravenia,

• pre veriteľov predstavujú mechanizmus realizovania pohľadávok.

Deštrukčné metódy riešenia podnikovej krízy vedú k likvidácii podniku. Likvidáciou podniku sa rozumie zastavenie jeho činnosti a jeho ná­sledné zrušenie. Príčiny likvidácie môžu byť rôzne. Všeobecne je možné hovoriť o likvidácii:

• vynútenej, ak je podnik v úpadku,

• z vlast­ného rozhodnutia, ak podnik splnil cieľ, pre ktorý vznikol.

Likvidácia má podobu nielen formálneho, ale aj materiálneho zániku podniku, keď sa úplne končí jeho podnikateľská aktivita. Dochádza k úplnému zániku podniku.

Materiálne podnik zaniká najmä z nasledovných príčin:

• uplynutím doby, na ktorú bol založený,

• splnením cieľa, na ktorý bol založený,

• dobrovoľným rozhodnutím podnikateľa,

• úmrtím podnikateľa,

• súdnym rozhodnutím,

• preventívnou likvidáciou,

• núteným rozhodnutím, na základe Zákona o konkurze a reštrukturalizácií.

Pri likvidá­cii sa predpokladá, že príjmy z tržieb a pohľadávok postačia na uspokojenie všetkých záväzkov. Ak z rozpočtu likvidácie likvidátor zistí, že príjmy z tržieb a pohľadávok nepostačia na uspokojenie záväzkov, pokračuje podľa plat­ných právnych ustanovení, t. j. podá návrh na vyhlásenie konkurzu.

Ďalšou možnosťou riešenia krízy podniku je preventívna likvidácia, ktorá sa uskutočňuje z podnetu vlastníka (vlastníkov) ako prevencia voči nadmernému zadĺženiu, až bankrotu. Ak po preventívnej likvidácii zostane majiteľovi primeraný likvidačný zostatok, podnik nemusí materiálne zaniknúť.

Dva základné spôsoby riešenia krízy podnikov súdnou cestou umožňuje Zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácií v znení neskorších predpisov.

Zákon o konkurze a reštrukturalizácii umožňuje kolektívne uspokojenie veriteľov dlžníka, ktorý je v úpadku, a to speňažením jeho majetku alebo vyriešením jeho majetkových pomerov iným spôsobom prijateľným pre veriteľov. Prioritou je dosiahnutie čo najvyššej miery uspokojenia veriteľov v čo najkratšom čase.

Účelom konkurzného a reštrukturalizačného konania je vyriešenie majetkových pomerov právnickej alebo fyzickej osoby, ktorej úpadok hrozí, alebo je z ekonomického pohľadu už nefunkčná. Riešiť je možné nielen úpadok dlžníka, ale aj hroziaci úpadok dlžníka. Pojem hroziaceho úpadku nie je definovaný, ale v rámci reštrukturalizačného konania hrozbu úpadku odborne posudzuje správca, ktorý vypracováva reštrukturalizačný posudok.

Úpadok dlžníka je objektívny stav dlžníka, ktorý nastáva nezávisle od úkonov súdu alebo tretích osôb. Ak dlžník podá návrh na povolenie reštrukturalizácie alebo návrh na vyhlásenie konkurzu, rozumie sa tým, že je v úpadku. Podnikateľský subjekt sa nachádza v úpadku, ak sa nachádza v stave:

• Platobnej neschopnosti, ktorá je tvorená neschopnosťou dlžníka uhradiť minimálne dva peňažné záväzky aspoň dvom veriteľom 30 dní po lehote splatnosti. Za jednu pohľadávku sa považujú všetky peňažné záväzky patriace jednému veriteľovi v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu a 90 dní pred týmto termínom. Takto definovaný záväzok má zabrániť účelovému vytváraniu podmienok úpadku len jedným veriteľom.

Podstatou insolvencie je objektívna neschopnosť dlžníka platiť splatné záväzky. Nezaplatenie dvoch splatných záväzkov po splatnosti nemusí automaticky znamenať túto objektívnu neschopnosť.

Podľa charakteru príčin, ktoré spôsobujú platobnú neschopnosť podniku existuje:

• prvotná platobná neschopnosť, ktorú vyvoláva vlastná činnosť podniku,

• druhotná platobná neschopnosť, ktorá je spôsobená tým, že podniku neplatia za jeho splatné pohľadávky iné podniky.

• Predlženia, ktoré nastáva, ak má dlžník najmenej dvoch veriteľov a súčasne hodnota jeho záväzkov je vyššia ako hodnota jeho majetku. Do úpadku formou predlženia sa môže dostať len dlžník, ktorý je povinný viesť účtovníctvo podľa zákona č. 431/2002 Z. z o účtovníctve. To znamená, že do úpadku v tejto forme sa nemôže dostať fyzická osoba - nepodnikateľ. Hodnota majetku a hodnota záväzkov sa zisťuje z účtovnej evidencie dlžníka. [155]

Jasné pravidlá pre spôsob určenia predlženia a platobnej neschopnosti sú nevyhnutné vzhľadom na povinnosť dlžníka, ktorý je v úpadku, podať návrh na konkurz, následky nesplnenia tejto povinnosti, ako aj na jeho právo osvedčiť platobnú schopnosť pri veriteľskom návrhu.

Pri konkurznom a reštrukturalizačnom konaní je stanovená rovnosť veriteľov s rovnakými právami, teda žiadny z veriteľov daného druhu pohľadávok nemá osobitné procesné postavenie a zákon priamo zakazuje ich zvýhodňovanie.

Príčiny vzniku úpadku podniku môžu byť rôzne:

• ovplyvniteľné príčiny, a to:

• chyby a omyly pri riadení,

• vplyvy kapitálové, napr. dubiózne pohľadávky, zmeny úrokových sadzieb, nedostatok kapitálu,

• prevádzkové vplyvy ako zastaralá výroba, straty vo výrobe a na zásobách, nedostatočný odbyt,

• chyby zavinené negatívnym konaním ľudí akými sú napr. krádeže, sprenevery, korupcia a pod.,

• fluktuácia zamestnancov,

• neovplyvniteľné príčiny, a to:

• prírodné faktory, akými sú napr. požiare zapríčinené prírodou, povodne, počasie,

• hospodárske vplyvy, napr. konjunkturálne zmeny, zmeny v kúpnej sile, úverové, cenové a zásobovacie podmienky.

Druhy príčin a stupnica pravdepodobnosti ich výskytu sú rozmanité, ale kvantifikovateľné. Takmer každý neriešený negatívny vplyv vedie spravidla ku kríze a kríza ako vyvrcholenie negatívneho vplyvu nikdy nevzniká náhodou. Má svoj vnútorný evolučný vývoj a v prostredí, ktoré zasiahne, pôsobí s rôznou intenzitou a rôznym stupňom závažnosti. Ak sa manažment nedokáže v požadovanej miere vysporiadať s niektorými z uvedených príčin, následkom toho sa celý podnik dostane do úpadku.

Dlžník je povinný predchádzať ekonomickým problémom a úpadku. Ak dlžníkovi hrozí úpadok, je povinný prijať bez zbytočného odkladu vhodné a primerané opatrenia na jeho odvrátenie alebo riešiť vzniknutú situáciu mimosúdnou cestou.