• Vedenie, organizácia a personálne aspekty - Management and Human Resources

  30. Stratégia (existencia a životaschopnosť).

  31. Organizačná štruktúra a štruktúra vedúcich (nástupnícke problémy, kvalita personálu, vzdelávanie a doškoľovanie).

  32. Závislosť podniku na osobnostiach (ich nahraditeľnosť, zmluvné zaistenie).

  33. Hodnotenie spolupracovníkov (predpokladané správanie).

  34. Administratíva a organizácia (účtovníctvo, predovšetkým hodnotenie stavu informatizácie podniku).

  35. Zariadenia starostlivosti o personál (zamestnanecké výhody, sociálny plán).

• Problémy životného prostredia a okolia - Environment

  36. Analýza zaťaženia prostredia a možných rizík (nebezpečenstvo výroby vo vzťahu k spodným vodám, exhalátom, hluku, nevyhnutnosť ďalších investícií).

  37. Staré zaťaženia (v pozemkoch, v predávaných produktoch, v ručeniach).

  38. Podmienky a očakávania zo strany úradov.

  39. Výskumné a rozvojové projekty.

  40. Vplyv nových predpisov. [28]

Pri aplikácií Due Diligence je veľmi dôležité popísanie zmluvy, na základe ktorej sa hodnotenie vykoná. Pri určení obsahu poverenia má byť dohodnuté, ktoré údaje na uskutočnenie zmluvy sú k dispozícií, či tieto údaje sú overené a správne, alebo musia byť preverené. Ak poskytnuté údaje majú byť len vyhodnotené, je spravidla vyžadované ohodnotenie citlivosti. V rámci Due Diligence sú dôkazné informácie často dodané v nepostačujúcom rozsahu. Audítor preberajúci takúto zmluvu musí preto často použiť také podklady, ktoré už obsahujú vyhodnotené výsledky, a ktoré spočívajú na kvalifikovanom a pozorne vykonanom vyhodnotení v minulosti. Do úvahy prichádzajú predovšetkým vyhodnotené účtovné závierky a audítorské správy.

Audítor daného podniku môže taktiež prevziať poverenie na vypracovanie Due Diligence. Predpokladom je, že podnikateľ, u ktorého bol vykonaný audit, súhlasí s takýmto poverením a povolí oslobodenie audítora od povinnosti mlčať.

Aj keď nie je audítor vypracovateľom Due Diligence, je často využívaný ako zdroj informácií. V prípade vyžadovania informácií od audítora, musí byť dodržaná zásada mlčanlivosti. Audítor môže poskytnúť len informácie, pri ktorých bol oslobodený od povinnosti mlčanlivosti. Obsah a rozsah oprávnenia o informovaní musí byť jasne popísaný, predovšetkým má byť určené, ktoré osoby sú z povinnosti mlčanlivosti uvoľnené.

Poskytnutie informácie prostredníctvom audítora sa vzťahuje pravidelne iba na vzťahy podniku k určitému termínu. Ak sú vyžadované vyjadrenia o vývoji po poslednej účtovnej závierke, je potrebné predložiť osobitné poverenie. Audítor nie je ani pri oslobodení od povinnosti mlčanlivosti povinný oznámiť všetky náležitosti o podniku.

Na vykonanie Due Diligence sa vyžaduje tímová práca urobená v relatívne krátkom čase niekoľkých dní, až niekoľkých týždňov. Pri realizácii vzniká niekedy nebezpečenstvo, že veľký počet hodnotiteľov, z ktorých každý je zameraný na konkrétnu oblasť, spôsobí, že pohľad na podnik ako celok bude vykazovať veľké nedostatky. Pri Due Diligence Review je treba dbať na profesionálnu starostlivosť, predovšetkým v princípe svedomitosti.

Pre celý tím je potrebné stanoviť presný a zrozumiteľný pracovný program, podľa ktorého je Due Diligence Review spracované. K tomu samozrejme patria aj obmedzenia poverenia, plán jednotlivých termínov a zásady na vytvorenie hodnotiacej správy, definovanie skúmaných oblastí, určenie intenzity skúmania, ako aj vytvorenie organizácie projektu.

Vypracovateľ Due Diligence v zásade ručí neohraničene za jeho vinou spôsobené škody, ktoré vyplynú z vypracovaného hodnotenia podniku. [28]