8.3.3 Likvidačná metóda

Na stanovenie hodnoty podniku sa používa vtedy, ak sa všeobecná hodnota stanovuje v procese a spôsobe speňažovania konkurznej podstaty pri zohľadnení špecifík speňažovaného majetku. Pri stanovení hodnoty podniku ako celku je vhodné rozdeliť hodnotený majetok na majetok v budúcnosti podnikateľsky využiteľný a na majetok podnikateľsky nevyužiteľný. Od stanovenej hodnoty jednotlivých zložiek využiteľného majetku sa odpočítajú náklady spojené s odstránením nepoužiteľného majetku (uskladnenie na skládkach, likvidácia v spaľovniach, zohľadnenie negatívnych ekologických vplyvov).

Všeobecná hodnota podniku a častí podniku stanovená pri skončení podnikateľskej činnosti likvidáciou predstavuje hodnotu majetku podniku stanovenú likvidačnou metódou k určitému dátumu, ktorá ostáva vlastníkovi po predaji majetku, po splatení všetkých cudzích zdrojov vrátane odmeny likvidátora a všetkých nákladov na likvidáciu. Vypočíta sa podľa vzťahu:

(8.7)

kde: VŠH_L - všeobecná hodnota podniku a častí podniku stanovená likvidačnou metódou v Sk,

- všeobecná hodnota všetkých zložiek majetku,

VŠH_CZ - všeobecná hodnota cudzích zdrojov,

VŠH_NL - všeobecná hodnota nákladov súvisiacich s likvidáciou (napr. odmena likvidátora, odmeny za znalecké posudky, likvidácia škôd, vyraďovanie investičného majetku, nárok zamestnancov na odstupné a pod.).

Všeobecná hodnota podniku a častí podniku pri skončení podnikateľskej činnosti konkurzom sa stanoví takto:

(8.8)

kde: VŠH_LK - všeobecná hodnota podniku a častí podniku stanovená likvidačnou metódou pri konkurze v Sk,

- všeobecná hodnota všetkých zložiek majetku,

VŠH_FÚ - všeobecná hodnota finančných účtov, ktorými sa rozumejú peniaze v pokladnici a ceniny, účty v bankách, pričom pri tejto metóde ku všeobecnej hodnote finančných účtov nepatrí všeobecná hodnota krátkodobého finančného majetku,

k_S - súhrnný koeficient speňažiteľnosti majetku ako celku zohľadňujúci mimoriadne špecifiká, ktoré sa nebrali do úvahy pri stanovení všeobecných hodnôt jednotlivých zložiek majetku a majú vplyv na výslednú všeobecnú hodnotu majetku ako celku.

8.3.4 Kombinovaná metóda

Kombinovaná metóda sa používa predovšetkým pri stanovení hodnoty podniku ako celku, prípadne jednotlivých zložiek majetku, ktorými sú zvyčajne akcie, obchodné podiely a nehnuteľnosti. Všeobecná hodnota podniku alebo zložiek majetku podniku sa stanoví kombinovanou metódou ako vážený priemer hodnôt získaných výpočtom podnikateľskej a majetkovej hodnoty.

(8.9)

kde: VŠK_K - všeobecná hodnota podniku vypočítaná kombinovanou metódou v Sk,

VŠH_P - všeobecná hodnota podniku stanovená podnikateľskou metódou,

VŠH_M - všeobecná hodnota podniku a častí podniku stanovená majetkovou metódou,

a - koeficient korigujúci podnikateľskú hodnotu podniku,

b - koeficient korigujúci majetkovú hodnotu podniku.

8.3.5 Porovnávacia metóda

Porovnávacia metóda je založená na trhovom prístupe, určuje hodnotu podniku porovnávaním daného podniku s:

• porovnateľnými podnikmi, ktorých akcie sú verejne obchodované na organizovaných kapitálových trhoch - prístup kapitálových trhov,

• vzorovými podnikmi, ktoré boli kúpené alebo predané v pomerne nedávnej dobe - transakčný prístup.

Ideálne vzorové podniky sú tie, ktoré vykonávajú svoju činnosť v tom istom odvetví ako daný podnik, realizujú porovnateľné operácie pokiaľ ide o výrobok, diverzifikáciu, ekonomické vplyvy, veľkosť a pod. Pri obidvoch prístupoch stanovenia hodnoty sa zvyčajne na vytvorenie príslušnej vzorky vyberie šesť až osem vzorových podnikov. Pre každý zo vzorových podnikov sa vypočíta niekoľko hodnotových znamení, alebo cenových násobkov ako sú napríklad cena - tržby, cena - peňažný tok a cena – hodnota čistých aktív a pod. Následne, ako sa vypočítajú tieto násobky pre každý vzorový podnik, vyberie sa vhodný hodnotový násobok pre daný podnik. Násobok je založený na podrobnej analýze rizikovosti a finančných charakteristík daného podniku, porovnávanými so vzorovými podnikmi. Násobok sa aplikuje na vhodný finančný údaj (tržby, peňažný tok) daného podniku. Výsledkom aplikácie hodnotového násobku do výsledkov finančných údajov ohodnocovaného podniku je predbežný odhad trhovej hodnoty.

V závislosti od okolností, v  ktorých sa stanovenie hodnoty vykonalo, môže byť podkladom pre iné faktory, ako sú úrokové diskonty, kontrolné prémie, faktory rizikovosti krajiny, alebo nízka obchodovateľnosť.

 

Pri aplikovaní prístupu kapitálového trhu je možné použiť databázy, ktoré obsahujú finančné a trhové informácie o verejne obchodovaných spoločnostiach.

Pri ohodnocovaní podnikov by malo byť použitých, pokiaľ je to možné, viac metód a súhrnné ocenenie vyvodené z čiastkových ocenení na základe intuície ohodnocovateľa podniku.

Pre výber metódy oceňovania je rozhodujúca funkcia a účel ocenenia. Rovnaký význam ako vybraná metóda má i obozretné a svedomité zistenie všetkých interných a externých údajov, ktoré pri použití metódy ohodnocovania do procesu zistenia hodnoty vchádzajú a nakoniec vedú k určeniu hodnoty podniku. Dôležitá je podrobná analýza minulého a budúceho vývoja základných ukazovateľov podniku.

Vyčíslenie skutočne objektívnej trhovej hodnoty je takmer nedosiahnuteľné. Jej dosiahnutie je možné spojením kvalitných vstupných údajov, príslušných metód ohodnotenia, fundovanosti a zodpovednosti ohodnocovateľa podniku. Ak sú vstupné údaje neúplné, nemôže ani najprepracovanejšia metóda viesť k požadovanému objektívnemu výsledku.