8.3 Stanovenie hodnoty podniku
Základom pre voľbu vhodného postupu pre riešenie krízy podniku je určenie a porovnanie likvidačnej a výnosovej hodnoty podniku. Ak je výnosová hodnota podniku vyššia, mal by byť zvolený postup, ktorý umožní ďalšie zachovanie podniku. Hodnota podniku preto determinuje ďalší postup riešenia podnikovej krízy.
Podniku patria práva a iné majetkové hodnoty, ktoré sa využívajú pri vykonávaní podnikateľských aktivít, alebo majú tomuto účelu slúžiť. Neoddeliteľnou súčasťou podniku je aj ľudský potenciál – pracovná sila so svojimi znalosťami a schopnosťami. Všetky uvedené súčasti vytvárajú hmotný a nehmotný majetok podniku, ktorý mu umožňuje plniť jeho podnikateľské poslanie.
Ohodnocovateľ podniku by mal byť dokonale oboznámený s transformačným procesom podniku, s vybavenosťou podniku majetkom, alokovanými finančnými zdrojmi, s vývojom relevantného trhu a s vývojom národnej ekonomiky. Ohodnocovanie podniku je spojené s dvoma základnými typmi hodnotových zložiek:
kvalitatívnymi,
kvantitatívnymi.
Obe zložky je nutné pri hodnotení podniku zohľadniť. Z hľadiska obsahu a možností určenia a vypovedacej schopnosti sú podstatnejšie kvantitatívne zložky, ako napr. náklady, výnosy, investície, zisk, cash flow a iné. Väčšina kvalitatívnych položiek je zahrnutých pod pojmom goodwill. Tento pojem zahŕňa dobré meno podniku (povesť, renomé), odborné vzdelanie zamestnancov, kvalitu a kompetentnosť riadiacich článkov, organizačnú štruktúru, podnikovú kultúru a iné.
Všeobecnú hodnotu majetku je možné určiť rôznymi metódami, ale konkrétny postup výpočtov celkovej hodnoty podniku určuje Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 576/2003 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, ktorá umožňuje použiť tieto metódy na výpočet hodnoty podniku:
majetková metóda,
podnikateľská metóda,
likvidačná metóda,
kombinovaná metóda,
porovnávacia metóda. [91], [151]
8.3.1 Majetková metóda
Majetkový model stanovuje hodnotu podniku ako objektivizovanú hodnotu vlastného imania, ktorá predstavuje rozdiel medzi objektivizovanou hodnotou zložiek majetku a objektivizovanou hodnotou zložiek cudzích pasív. Táto metóda sa považuje za jednu z najdôveryhodnejších, pretože vychádza zo zložiek majetku podniku, ktorých existencia je preukázateľná a kontrolovateľná účtovníctvom. Jej vstupné informácie sú založené na fyzickej inventúre majetku k dátumu ohodnotenia.
Pre stanovenie hodnoty podniku je rozhodujúci stav, ktorý je identifikovaný k dátumu ohodnotenia po preskúmaní skutkového stavu, pričom zohľadňuje schopnosť premeny zložiek majetku na likvidné prostriedky, ktorá je vyjadrená prostredníctvom transakčného, alebo nákladového princípu.
Všeobecná hodnota podniku a častí podniku sa stanoví majetkovou metódou podľa vzťahu:
(8.1)
kde: VŠHM - všeobecná hodnota podniku a častí podniku stanovená majetkovou metódou v Sk,
-
všeobecná hodnota dlhodobého majetku,
VŠHCZ - všeobecná hodnota cudzích zdrojov.
Nedostatkom metódy je skutočnosť, že neuvažuje s možnosťami budúceho podnikateľského využitia majetku. Pri snahe o premenu zložiek majetku na peňažné prostriedky dochádza k negatívnym daňovým vplyvom a objem využiteľných zdrojov nebude dosahovať objem stanovený v znaleckom posudku. Problém sa prejavuje predovšetkým v podnikoch, ktoré sú nadmerne vybavené dlhodobým majetkom, ktorý sa efektívne nevyužíva.
Výsledná hodnota podniku stanovená majetkovou metódou neumožňuje získať reálny obraz o schopnosti podniku vytvárať v budúcnosti výnos. Použitím majetkovej hodnoty sa identifikuje čistá hodnota aktív, alebo iným spôsobom povedané, je identifikovaná hodnota, za ktorú by bolo možné v danom mieste a čase pri stave relevantného trhu obstarať jednotlivé zložky aktív po zohľadnení celkových dlhov podniku. Z toho vyplýva, že majetková metóda je založená na identifikovaní minulého stavu podniku a analýze predovšetkým technických parametrov zložiek majetku ohodnocovaného podniku, pričom pre výslednú hodnotu podniku stanovenú majetkovou metódou nie je rozhodujúci jeho budúci stav.